Vaša krajina potrebuje vaše zlato

Vaša krajina potrebuje vaše zlato

Stručná história Kórejskej finančnej pomoci z roku 1997…

Pred devätnástimi rokmi sa Južná Kórea prudko priblížila k bankrotu.
Ázijská finančná kríza sa šírila ako vírus. Thajsko, Malajzia, Singapur a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie boli krízou zasiahnuté, podnecujúc obavy z globálneho ekonomického kolapsu v prípade, že by sa kríza nezvládla.

Pred rokom 1997 bola však Južná Kórea učebnicovým príkladom ekonomického zvratu a rýchleho zotavenia.

Ako chudobná kolónia, krajina prešla neuveriteľne rýchlou premenou v druhej polovici 20. storočia, poháňaná modernými politickými reformami a veľkými investíciami do vzdelania. Mnohí to nazývali „Zázrak na rieke Han“. Koncom storočia Južná Kórea rástla a stala sa tak 11. najväčšou ekonomikou sveta. Obyvatelia si mohli užívať príjmy na úrovni „západného“ životného štýlu.

No v lete 1997 nastal v Soule problém. Obchody začali zlyhávať. Ostali nesplatené úvery, banky kolabovali zatiaľ čo ďalší rušili novouzavreté pôžičky. Výhra spočívala vo voľnom páde. Peniaze strácali hodnotu. Zahraniční investori vybrali z krajiny takmer 18 miliárd dolárov. Státisíce obyvateľov prišlo o prácu.

Jedinou záchranou Kórei bolo hľadanie pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF). V decembri bol Kórei schválený obrovský záchranný balíček pôžičky vo výške 58 miliárd dolárov, ktorý bol najväčším v histórii. Dohoda avšak požadovala liberalizáciu obchodovania a kapitálových účtov, reformu pracovného trhu, reštrukturalizáciu vládneho systému a ďalšie.

Nová kríza sa vynorila po tom, čo sa domáci Kórejčania stále odvolávali na „krízu MMF“.

Vláda nestrácala čas na získavanie finančných prostriedkov na splatenie pôžičky a 5. januára 1998 zahájila celoštátnu kampaň, ktorá je dnes najväčším prejavom vlastenectva a sebaobetovania, ktorú svet kedy poznal.

zlato-graf

V tom čase sa odhadovalo, že juhokórejské domácnosti vlastnili približne 20 miliárd dolárov zlata vo forme náhrdelníkov, mincí, ozdôb, príveskov, sošiek, medailí, vojenských odznakov a iných. Väčšina z toho mala silný osobný a rodinný význam, ďaleko väčší než skutočná peňažná hodnota.

Zlato, po tom všetkom, hrá u Kórejcov významnú rolu z časového hľadiska. Mnoho rodín oslavuje prvé narodeniny svojich detí v tradícii známej ako Doljanchi, kedy obvykle darujú 24-karátové zlaté prstene. Zlaté šperky a hodinky sú bežne darované novomanželom, ako možno vidieť aj v Indii, Turecku a inde vo svete. Firmy často oceňujú dôchodcov zlatými príveskami.

Tieto obchody sú tak zodpovedné za určenie obrovského percenta dopytu a cien zlata. V mnohých častiach sveta zlaté šperky predstavujú viac než len krásne ozdoby – sú tiež dôležitou formou finančnej istoty.

Kórejčania sú si toho dobre vedomí. O 90 rokov skôr, v roku 1907, kórejská ríša dlhovala Japonsku 13 miliónov wonov, čo zodpovedalo ročnému rozpočtu krajiny. Aby to mohli splatiť, muži prestali fajčiť, zatiaľ čo ženy predali svoje svadobné šperky.

Zlato opäť prišlo Kórei na pomoc v roku 1998.

Takmer 3,5 milióna ľudí, čo je skoro štvrtina obyvateľov celej krajiny, sa dobrovoľne podieľali na kampani. Fronty ľudí – mladých i starých, bohatých aj chudobných – vytiahli do ulíc s darmi, za účelom pomôcť svojej krajine. Žlté stužky pripnuté na košeliach mali význam v zmysle “Poďme prekonať devízovú krízu vyzbieraním zlata”.

Veľké kórejské korporácie ako Samsung, Hyundai a Daewoo prepožičali svoju marketingovú silu, rovnako ako to urobili významné osobnosti. Lee Jong–Beom, mladá basketbalová hviezda pritiahla pozornosť národa, keď doniesla 31,5 uncí zlata v hodnote cez 9 tisíc dolárov v podobe trofejí a medailí, ktoré získal v priebehu svojej 5-ročnej kariéry.

V priemere každý človek daroval 65 gramov žltého kovu, alebo niečo málo cez 640 dolárov, zo vtedajšej hodnoty peňazí.

Za menej ako dva mesiace sa vyzbieralo 226 ton, v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Z toho každý kúsok roztavený do ingotu smeroval do MMF.

Aj keď táto suma bola len kvapkou v mori, kampaň zameraná na vyzbieranie zlata slúžila ako dôležitý zjazd v ranej fáze juhokórejskej snahy riešiť svoj dlh, nehovoriac o skutočnosti, že preukázala silné vlastenectvo a jednotu jej obyvateľov. Táto kampaň pomohla krajine splatiť 58 miliardovú pôžičku v plnej výške do augusta 2001 – takmer tri roky pred plánovaným termínom.

Kórea je pravdepodobne najznámejším príkladom recyklácie zlata, čo Svetová Rada pre Zlato definuje ako zlato, ktoré je “predávané za hotovosť spotrebiteľov alebo iných obchodníkov v dodávateľskom reťazci”, vrámci krajín.

Samozrejme, že toto nie je jediný príklad.

Hoci centrálne banky nakupovali drahé kovy od roku 2010, Venezuela je v stave bankrotu po tom, čo od marca 2015 odpredala väčšinu svojich zlatých rezerv, v snahe vykompenzovať nízke ceny ropy a splatiť dlhy. Dobré však je, že socialistická krajina mala v zásobe zlato, keďže Bolivarské bankovky sú teraz bezcenné. Niektorí Venezuelčania zistili, že používať účtenky ako papierové obrúsky je lacnejšie, než ich kupovať.

Vzhľadom k tomu, že drahý kov je prakticky nezničiteľný, všetko zlato čo bolo kedy vyťažené je stále k dispozícii v tej či onej podobe, robí z recyklácie dôležitú súčasť dodávok. Miera recyklácie má tendenciu zrýchliť v čase hospodárskej krízy, alebo keď ceny zlata v mene danej krajiny rastú. Je vidno, ako recyklácia v USA korelovala s cenami (viď graf).

zlato-graf-2

Ako zlato vykázalo svoj najlepší prvý polrok od roku 1974 a je na ceste k najlepšiemu roku od r. 2010, viacero ľudí berie svoje staré mince a prstene do záložne. V prvých šiestich mesiacoch sa miera recyklácie zvýšila na 10% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2015, podľa informácií agentúry Bloomberg.

Zdroj: Weibo, USFunds

Comments are closed.

Investujeme do zlata
5 tipov, ktoré by ste mali vedieť hneď teraz